Abstract
The stimulus for the present study is the Jubilee Ignatian Year, which will take place between 20 May, 2021 and 31 July, 2022. During this Jubilee Year, the Society of Jesus will commemorate the 500th anniversary of the injury of St. Ignatius in the battle of Pamplona and his conversion, as well as the 400th anniversary of the canonization of St. Ignatius. The study points to the historical facts that shaped the relationship between the liturgy and Ignatian spirituality. In addition to a brief historical overview of the state of the liturgy at the end of the Middle Ages and during the life of St. Ignatius, our aim was to highlight the interrelationships between the theological dimensions of the liturgy and Ignatian spirituality and the relationship between the life of the Jesuits and the liturgy, especially in the light of the official documents of the General Superiors of the Society of Jesus, Wlodimir LedĂłchowski and JeanÂ-Baptiste Janssens. “Sentire cum Ecclesia – to think with the Church”, which is an important challenge to the life and work of the Jesuits in today‘s world, is an important dimension of Ignatian spirituality.
Highlights
„pastoračnej činnosti sústredenej v liturgii smeruje k tomu, aby sa životom vyjadrovalo veľkonočné tajomstvo.[31]
V štvrtej časti Stanov Spoločnosti Ježišovej, kde sa – okrem iného – hovorí o vzdelaní a intelektuálnej formácii, tento postoj hľadania prítomnosti Boha je vyjadrený slovami: „V tom všetkom treba úprimne hľadať uctenie a oslávenie Boha.“55 Napokon aj jezuitské heslo Ad maiorem Dei gloriam – Všetko na väčšiu Božiu slávu ‒ vyjadruje postoj stáleho a vytrvalého hľadania Boha, podobne ako to vyjadril sv
Podobne ako vo vrcholnom stredoveku prevládlo monastické ofícium nad katedrálnym, a tak sa stalo vzorovým ofíciom pre ďalší vývoj liturgie hodín, čím dostala výrazne mníšsku pečať, tak aj „vzorové slávenie“ liturgie v kontexte rehoľných komunít bolo nezriedka spájané s mníšskym spôsobom života
Summary
Katolícka cirkev sa na konci stredoveku nachádzala v úpadkovom období rozvoja dejín liturgie. 3, podzim 2021: studie starobylý systém „katedrálnej liturgie“, s čím súviselo oslabenie liturgickej komunity a triumf privátnych svätých omší.[6] Kresťanské komunity v západnej Európe boli pôvodne formované ako jeden organizmus pod vedením biskupa. V tomto systéme kňaz bol svätený pre službu konkrétnej komunity, nie pre svoje osobné zdokonalenie alebo pre štipendia votívnych darov. Prax vykonávania krstu vo farských kostoloch každý deň v roku znamenala koniec starého procesu kresťanskej iniciácie, koncentrovanej okolo krstiteľnice katedrály, ako integrálnej časti veľkonočných slávení. Pôvodne mal každý účastník slávenia Eucharistie svoju knihu a v nej bola iba tá časť, ktorá sa ho týkala. Táto prax bola výrazom spoločenského charakteru slávenia. Tichá recitácia omšového kánonu zväčšovala priepasť medzi klerikálnou prevahou liturgie a veriacimi, ktorí si svoje duchovné potreby dopĺňali alegorickými, zavše fantastickými výkladmi omše. Expozícia Najsvätejšej sviatosti sa dostávala do centra eucharistického kultu.[11]
Sign-in/Register to view highlights & summary Sign-in/Register to access full text options 
Free) 
Talk to us
Join us for a 30 min session where you can share your feedback and ask us any queries you have
Schedule a call
