Vplyv predslovanských kontaktov na hydronymiu Slovenska

Abstract

V príspevku venujeme pozornosť vplyvu predslovanských etník na hydronymiu dnešného Slovenska. Migrácia celých etnických skupín – najmä po rozpade Rímskej ríše, viedla ku vzájomným kontaktom medzi pôvodným a prichádzajúcim obyvateľstvom. Etnické kontakty mali vplyv aj na jazyky týchto etník, dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu a preberaniu časti lexiky. Prichádzajúce etniká sa museli orientovať v novom prostredí, museli identifikovať a diferencovať dôležité orientačné body, medzi ktoré patria predovšetkým vrchy, pohoria a vodné toky. Problematiku predslovanských hydroným môžeme sledovať z dvoch uhlov pohľadu – 1. analyzovať názvy dochované z obdobia pred príchodom Slovanov na územie Slovenska; 2. analyzovať názvy, ktorých pôvod niektorí autori pokladajú za predslovanský. Najstarší názov rieky z oblasti Slovenska, ktorý je bezpečne z obdobia pred príchodom Slovanov, zapísal rímsky cisár Markus Aurélius v rokoch 166 – 180 ako Granoua. Ide o zápis rieky Hron, pri ktorej bojovali rímske légie proti germánskym kmeňom Markomanov a Kvádov. Viacerí historici a jazykovedci sa domnievajú, že nielen rieky Dunaj, Morava a Tisa majú predslovanský pôvod, ale aj ďalšie názvy veľkých riek vznikli už pred príchodom Slovanov do oblasti strednej Európy. V príspevku analyzujeme názvy Dunaj, Morava, Váh, Hron, Tisa, Nitra a Hornád.