Abstract
Religious arguments are often used in public debates affecting morality. The author asks, if this starting point of faith is inevitable, and what effective communication forms of this kind should be like. The research questions she discusses, within the case study of the Slovak referendum about family, sparked a heated public debate. Working on her former analysis of topics and arguments in media discourse, she creates in-depth interviews with prominent journalists. She has identified two key argumentative foundations – the problem of naturalness and the rejection of manipulation – functioning as bases for absolutely different convictions. Their vector depends on personal religious faith, thus on accepting God´s authority. Believers find the abandonment of God´s plan extremely dangerous and non-believers do not sense any plan by God ergo any lapse from it, ergo any danger. The author demonstrates that it is impossible to skip the religious starting point in such situations. The way out of the seeming irreconcilability between faith and non-faith based convictions is in distinguishing the communication recipient: “hard” form for politically active opponents – and “soft” forms for more politically passive fellow citizens – are effective. To discover the appropriate soft communicative means (thus the means of new evangelization) seems to be the key challenge for current religious communicators.
Highlights
Respondentov sme sa pýtali, v čom oni vidia príčiny neporozumenia medzi zástancami a odporcami referenda konkrétne, aj medzi liberálmi a konzervatívcami všeobecne; a v čom by videli možnosti lepšieho poro‐ zumenia a prípadného zmieru
Aspoň okrajovo sa viery týkajú argumenty vychádzajúce z pre‐ svedčení, že cirkev manipuluje (20 %), že veriaci šíria nenávisť (15 %), že polarizácia spoločnosti je zlá a škodlivá (14 %), že veriaci chcú ostatným zhora nanucovať svoju morálku (10 %), že vývoj vždy znamená pokrok (8 %), že odmietanie kresťanskej morálky spoločnosť nijako neohrozuje (7 %), že cirkev je zlá (7 %), že kresťanstvo je o inom
Religious arguments are often used in public debates affecting morality
Summary
Komunikácia nábožensky podložených posolstiev v súčasnom eu‐ rópskom, resp. západnom verejnom diskurze[3] sa ukazuje čoraz ná‐ ročnejšia. Tým všetkým náboženské argumenty podľa nich podkopávajú stabilitu a súdržnosť liberálnej demokracie, v čom spočíva ich hlavné nebezpečenstvo. Zástancovia náboženských argumentov[18] naopak tvrdia, že kresťan‐ stvo, a teda aj jeho argumenty, sú neodmysliteľnou súčasťou života zá‐ padnej civilizácie, v ktorej náboženstvo zohralo prominentnú historickú úlohu a neveriaci môžu náboženské argumenty pochopiť zo zdrojov rovnako dostupných, ako sú zdroje rôznych sekulárnych argumentov. Perry, „Religious Argument in Public Political Debate,“ Loyola Los Angeles Law Review 29, č. 4 (1993): 877–901; Michael Jensen, „Why Not Use Religioius Argument in Public Debate?,“ ABC Religion & Ethics, http://www.abc.net.au/religion/ articles/2011/03/15/3164427.htm [zverejnené 15. Odporcovia náboženských argumentov sa obávajú destabi‐ lizácie a dezintegrácie liberálnej demokracie, ich zástancovia, naopak, takéto nebezpečenstvo nevnímajú a verejná politická debata podľa nich zo zvažovania aj tohto druhu argumentov profituje.
Sign-in/Register to view highlights & summary Talk to us
Join us for a 30 min session where you can share your feedback and ask us any queries you have
Schedule a callDisclaimer: All third-party content on this website/platform is and will remain the property of their respective owners and is provided on "as is" basis without any warranties, express or implied. Use of third-party content does not indicate any affiliation, sponsorship with or endorsement by them. Any references to third-party content is to identify the corresponding services and shall be considered fair use under The CopyrightLaw.
