Abstract
The famous Slovak writer Ján Jesenský published in 1934 and 1938 the two-volume novel “Democrats”, in which he pointed out the problems of Czechoslovak democracy in practice. Besides the ingenious description of the bureaucracy, the detailed depiction of the provincial establishment and its functioning within the Slovak conditions in the years 1927–1938, he also focused on projecting the real life of political parties, political intrigues and manoeuvres. The presented study aims to analyse this work from the point of view of legal history, trying to create a more comprehensive view of the law of the First Republic from the non-legal sources. The focus lies on comparing the legal situation with its literary adaptation. Apart from the analysis of this novel and the life of the author, the article further deals with some selected issues of the provincial establishment and the status of parliamentarianism in the Czechoslovak Republic.
Highlights
Kľúčové slová: Československá republika (1918–1938); verejná správa v prvej ČSR; politika v prvej ČSR; krajinské zriadenie; voľby do Národného zhromaždenia; zákaz imperatívneho mandátu
The famous Slovak writer Ján Jesenský published in 1934 and 1938 the two-volume novel “Democrats”, in which he pointed out the problems of Czechoslovak democracy in practice
Besides the ingenious description of the bureaucracy, the detailed depiction of the provincial establishment and its functioning within the Slovak conditions in the years 1927–1938, he focused on projecting the real life of political parties, political intrigues and manoeuvres
Summary
Pôsobil ako advokát v Bánovciach nad Bebravou.[8] Prvá svetová vojna však navždy zmenila jeho osud. V postave bankového direktora Rozvalida, ktorý sa dostal na mizinu kvôli tomu, že „neprotestoval“ zmenku vplyvných politikov, zobrazil osud svojho vlastného otca Jána Jesenského-Gašparé. Viackrát kandidoval za poslanca do Uhorského snemu ako prívrženec Slovenskej národnej strany, v dôsledku čoho sa výrazne zadlžil. No názory vyzretého spisovateľa už neboli prejavom mladíckych túžob po morálnych maximách, ale skôr ich možno charakterizovať zistením, že priebeh života núti ľudí ku kompromisom.[12] Landík je preto vo svojej podstate pasívnym charakterom, ktorý prijíma tento svet ako daný, bez potreby prevratne ho meniť, no napriek tomu si želá, aby medzi ľuďmi vládla slušnosť a morálne ohľady, pričom tieto ideály nezrádza pre vidinu bohatstva a povýšenia.[13].
Sign-in/Register to view highlights & summary Sign-in/Register to access full text options 
Free) 
Talk to us
Join us for a 30 min session where you can share your feedback and ask us any queries you have
Schedule a call
