Racionalita ako základ duchovného rozvoja: Analýza alegorickej exegézy v Živote Mojžiša II,1-18 od Gregora z Nyssy

Helena Panczová

doi:10.5507/sth.2016.002

Abstract

Gregory of Nyssa's allegorical exegesis in the Life of Moses II,1-18 is extremely coherent and well structured. There is one main idea - the development of human ra¬tionality. This is expressed in three images demonstrating its gradual growth and final sovereignty: the baby boy threatened with death, a Hebrew fighting with an Egyptian, and a shepherd tending sheep. A supporting stream of images speaks about the changing role of profane culture in this process (the ark and Pharaoh's daughter, the Hebrew and the Egyptian, and Moses at the water sources in Madiam). The passage ends with the image of the sovereign rule of reason as the basic prerequisite for any further spiritual development.

Highlights

V synopse možno vidieť, že Gregor používa externú interpretáciu v prípadoch 2, 3, 5 a internú v 1, 4, 6
There is one main idea – the development of human rationality. This is expressed in three images demonstrating its gradual growth and final sovereignty: the baby boy threatened with death, a Hebrew fighting with an Egyptian, and a shepherd tending sheep
A supporting stream of images speaks about the changing role of profane culture in this process

Summary

Formálna analýza

V synopse možno vidieť, že Gregor používa externú interpretáciu v prípadoch 2, 3, 5 a internú v 1, 4, 6. Externé obrazy sa týkajú vzdelania a profánnej kultúry: archa spolu s faraónovou dcérou, Egypťan a Hebrej, pobyt v Madiáne po eliminácii vplyvu zlých pastierov. Interné obrazy hovoria o protiklade cnosti a neresti či vášní, resp. O protiklade racionality a iracionality: dievčatá a chlapci, Egypťan a Hebrej, ovce a pastier. Že v oboch prípadoch tu máme trojstupňovú gradáciu. Analogický vývoj pozorujeme pri interných obrazoch: V prvom protiklade sa proti cnosti reprezentovanej mužským pohlavím stavia veľká sila – diabol čiže faraón, ktorý dáva podporu vášňam a nerestiam reprezentovaným ženským pohlavím. V druhom obraze máme obe sily približne v rovnováhe – Hebrej a Egypťan sú si rovnocennými súpermi v boji. V treťom obraze, ktorým je pastier a ovce, je dominantným princípom pastier čiže intelekt

Analýza symbolov

Zhrnutie Gregorovej exegézy

Záver: Racionalita ako základ duchovného rozvoja