Interpretácia zjaveného Slova pomocou tradície Cirkvi – v otázke podriadenosti ženy mužovi podľa Pavlovho Listu Efezanom (Ef 5, 21–33)

Abstract

Hlavným cieľom predloženej prednášky je poskytnúť prostredníctvom tradície Cirkvi interpretáciu vážneho sociálneho problému, ktorý apoštol Pavol predostrel vo svojich listoch, najmä v Liste Efezanom (Ef 5, 21–33) – a to podriadenosť ženy mužovi.Prednáška má tri časti:Pavlov pohľad na podriadenosť ženy mužovi v historických okolnostiach 1. storočia kresťanstva.Pohľad tradície Cirkvi na vzťah muža a ženy od poapoštolskej doby až po pápežov 21. storočia.Záverečné zhrnutie v kontexte súčasných pohľadov na postavenie ženy v modernej spoločnosti.V nosnej prvej časti prednášky poukazujeme na Pavlovo chápanie vzťahu Krista a Cirkvi, ktorý on sám označuje ako veľké tajomstvo. Rovnako aj vzťah muža a ženy v manželstve vidí ako „mysterium”, ktoré vo svete sprítomňuje „mysterium salutis” (tajomstvo spásy). Pavol hodnotí ľudské manželstvo v kontexte Krista a Cirkvi, čo znamená, že manželstvo je obrazom zmluvy Boha a vyvoleného národa, ako aj zmluvy Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Je teda obrazom „zmluvy novej a večnej”, t.j. veľkonočnej. Touto argumentáciou (Ef 5, 21–33) Pavol poukazuje na mystickú vznešenosť manželstva. Na základe kristologickej a soteriologickej argumentácie Listu Efezanom nadobúda teda problematika podriadenosti ženy mužovi novú dimenziu – nejde tu o prvoplánovú podriadenosť ženy, ale o vzájomnú podriadenosť medzi mužom a ženou.V tomto vidíme geniálnosť vysvetlenia vzájomných vzťahov medzi manželmi, ktoré nie sú ani diskriminačné, ani rovnostárske, ale komplementárne. Mužovi aj žene prisudzujú rovnoprávnosť a rovnakú dôstojnosť; zároveň však mužovi a žene pripisujú vlastné, špecifické, rozdielne a nenahraditeľné úlohy, ktoré im daroval Boh.Pavlovo učenie o podriadenosti ženy mužovi spôsobovalo v tradícii Cirkvi nemalé problémy. Duch Svätý ju však v priebehu stáročí viedol a posúval chápanie vzťahu medzi mužom a ženou v manželstve:od neprijateľných pohanských a judaistických konceptov, ktoré diskriminovali ženu;cez postoje cirkevných otcov, ktoré žene priznávali rovnakú dôstojnosť ako mužovi vďaka vykupiteľskému dielu Božieho Syna; avšak hodnota ženy v Cirkvi a spoločnosti bola nedostatočne oceňovaná;až po geniálnu náuku sv. Jána Pavla II. v teológii tela: vzťah medzi mužom a ženou v manželstve je vzťahom vzájomnej podriadenosti v láske, ktorá je odrazom Božej lásky a symbolom vzťahu medzi Kristom a Cirkvou. Tento vzťah je vo svojej podstate „communiou personarum“ (spoločenstvo osôb), v ktorom sa rozdielnosť ženy a muža vzájomne dopĺňa a vytvára harmóniu.Prednáškou sme chceli poukázať na fakt, že návrat k inšpirovaným biblickým textom vysvetľovaným pomocou Magistéria je spoľahlivým prostriedkom na získanie pravdivého poznania aj v pálčivých otázkach manželského a rodinného života.